Základný inštinkt prežitia bol vždy dominantnou silou v živote. Bohom daná vlastnosť žiť je zakotvená vo väčšine živých organizmov. Ľudia nie sú najvzácnejšími tvormi prírody. Čo však máme, je väčší stupeň intelektuálnych schopností. Aj tam by ste to podľa konania iných nikdy nepoznali.
Pochopme to
Je to naša schopnosť získať intelektuálne schopnosti vďaka radám a vplyvu rodičov, vďaka tomu, ako sa prispôsobujeme okolitému prostrediu, a vďaka vzdelaniu, ktoré získavame s pribúdajúcim vekom. Žiaľ, dnes zostáva niekoľko ľudí, u ktorých sa prejavuje retardácia, pokles mentálnych schopností v odpovediach na udalosti, krízy a okolnosti, ktoré občas neovplyvnia.
Nie je to viac zrejmé zo smerovania, ktoré máme a alebo sa chystáme mať. Človek je možno na čele potravinového reťazca, ale podľa toho, ako sa veci vyvíjajú teraz, by sme to nikdy nepoznali. Boj o prežitie pokračuje napriek ubezpečeniam úradov, že všetko je dobré a v poriadku. Žiadna útecha pre všetky tie milióny ľudí, ktorí toho toľko stratili. Nikdy sa im totiž nevráti všetko, čo im chýbalo.
Charita
Dobročinnosť iných voči tým, ktorí majú menej šťastia, zostáva svetlým bodom v inak temnom svete. Samotná charita však nevyrieši to, čo sa rovná zlým rozhodnutiam a politike vlády. Už mnoho rokov vládna politika najmä v súvislosti s naším potravinovým reťazcom spôsobuje, že nespočetné množstvo ľudí má oslabený imunitný systém. S oslabeným imunitným systémom sú jednotlivci náchylnejší na rôzne druhy ochorení a trápení.
Ďalšie vládne politiky, ktoré majú priamy vplyv na schopnosť občanov vydržať, spočívajú v katastrofálnych finančných rozhodnutiach v priebehu rokov, ktoré prispeli k tomu, že milióny Američanov si nemôžu dovoliť ani základné životné potreby. Keby sme sa mnohému z toho, čo sa deje dnes, mohli vyhnúť.
Záverečná poznámka
Industrializácia svetových potravín a obmedzený prístup k čistej sladkej vode bez škodlivín spôsobili, že obyvatelia častejšie trpia všetkými druhmi hrozných a ničivých chorôb, ochorení a neduhov. Pandémia, ktorej svet v súčasnosti čelí, by nikdy nemusela prekročiť štádium epidémie, keby orgány zaviedli reformy a politiky, ktoré zaručujú zdravie a bezpečnosť verejnosti ako ich hlavnú zodpovednosť. Bohužiaľ, viaceré politiky, ktoré sa dnes uplatňujú, sú vytvorené skôr z fiškálnych dôvodov než pre celkový prospech verejnosti.